História Sadu Janka Kráľa

Obec: Bratislava 5
Katastrálne územie: Petržalka
Okres: Bratislava 5
Unifikovaný názov PO: PARK MESTSKÝ
Bližšie určenie:
Č. v ÚZPF: 321/1
Adresa: Sad Janka Kráľa
Stará adresa: Bruckenau
Sternallee
Aupark
Park Petržalky
Petržalské sady
Tyršove sady
Parcelné číslo: 5110 – 5196
Zaužívaný názov PO: Sad Janka Kráľa

Idenfitikačná fotografia:

Situovanie: 

Sad Janka Kráľa sa nachádza na severnom okraji k. u. Petržalka. Plocha Sadu Janka Kráľa vymedzuje zo severnej strany nábrežie rieky Dunaj, ktoré tvorí severnú hranicu pozemku. Z východnej a čiastočne južnej strany park ohraničuje Krasovského ulica, z juhozápadnej časti park hraničí s pozemkom a budovami OZC Aupark. Severnú hranicu vytvára teleso mosta SNP. Park nie je oplotený zo žiadnej strany. Parková plochu rozdeľuje Viedenská cesta na časť Nábrežie Dunaja a samotný park. Pôvodný park vznikol v roku 1775 v štýle barokového klasicizmu, v 19. storočí získal podobu prírodne krajinárskeho parku. Súčasnú podobu získal po rekonštrukcii zo 70-tých rokov 20. stor. Pôvodný park bol situovaný na okraji mesta, s náväznosťou na krajinu. V súčasnosti je park obklopený zástavbou mestskej časti Petržalka. Súčasná výmera parku je 4,2 ha . Vlastníkom záhrady je Hlavné mesto SR Bratislava.

História:

Na južnom brehu Dunaja sa pôvodne rozprestierali lužné lesy s početnými ramenami vytvárajúce ostrovy neustále meniace svoj tvar pod vplyvom častých záplav. V lužnom lese rástli mohutné jasene, topole, bresty, jelše, vŕby a duby, ako o tom hovoria záznamy z roku 1614. Priľahlé brehy museli ostať voľné pre konské záprahy, ktorými sa riešila až do zavedenia paroplavby lodná doprava hore prúdom. Tento priestor bol využívaný ako lesopark, na prechádzky, poľovačky, na kúpanie a rybárčenie.

V 18. Stor. sa počet obyvateľov v Bratislave prudko zvýšil, z mesta stalo kultúrno-politické a spoločenské centrum. V husto zastavanom meste bolo málo miesta pre zeleň, okolie však poskytovalo bohaté prírodné zázemie. Pri južnej päte mosta ležala časť nazývaná Brűck Au (Mostná niva), ktorá bola už od 13. storočia majetkom mesta. Aj vďaka dostupnosti kyvadlovým mostom sa stala obľúbeným miestom Bratislavčanov túžiacich po prírode. V druhej polovici 18. st. sa venovala zvýšená pozornosť zeleni. Šľachta si budovala rozsiahle záhrady pri nových palácoch na predmestiach Bratislavy. Vznikla požiadavka od obyvateľov mesta prebudovať Bratislavčanmi obľúbený lužný les na pravom brehu Dunaja na verejný park.

Práve preto mali prvý verejný park v strednej Európe práve Bratislavčania. Dala ho zriadiť panovníčka Mária Terézia už v rokoch 1774-1776, s myšlienkou vytvoriť prvý verejný park pre širokú verejnosť.

Pôdorysné hviezdicové usporiadanie priesekov, pozdĺž ktorých sa neskôr vysadili stromoradia, zodpovedalo vtedajšiemu vplyvu barokového klasicizmu. Podľa usporiadania chodníkov bol park spočiatku pomenovaný „Sternallee“ (Hviezdicová aleja). Jednotlivé aleje dostali pomenovanie podľa druhu stromov, a odvtedy sa volajú jelšová, topoľová, javorová, vŕbová, jaseňová, a brestová. Hlavným cieľom pôvodnej úpravy však bolo vyzdvihnúť pôsobivé priehľady na mesto a na Dunaj, v tom čase bol park spojený s Bratislavou kyvadlovým mostom.

 

Park zažil mnohé, veľkú povodeň na jar v roku 1809 kedy bol zaplavený, utáborenie sa napoleonských vojsk, ktoré z neho ostreľovali mesto a o 9 rokov neskôr bol svedkom historického pokroku. Na jeho brehu zakotvil prvý parník z Viedne. V roku 1825, keď bol pri príležitosti korunovácie Karolíny Augusty Bavorskej k parku postavený pontónový most, park ožil. Pôvodnú pravidelnú alejovú dispozíciu pozmenili na voľné prirodzené členenie plôch, vytvorila sa nová sieť nepravidelných chodníkov a uvoľnili sa trávnaté plochy. Cez pontónový most ho mali obyvatelia mesta na skok. Postavili v ňom v klasickom slohu kaviareň Sad (Aukafeehaus), na kultúrne vyžitie vybudovali drevené divadlo, tzv. Arénu, taktiež bol miestom stretávania sa našich národovcov.

Dnešnú podobu dostal Sad Janka Kráľa v roku 1839 pod odborným vedením bratislavských rodákov dr. Floriána Romera a dr. Štefana Endlichera, ktorí začali venovať zvýšenú pozornosť parku z botanicko-dendrologickej stránky. Po nepriaznivých revolučných rokoch sa parku opäť dostalo náležitej pozornosti. V roku 1868 v strednej časti parku zriadili kvetinové výsadby s rôznymi doplnkami, v lete tam rozmiestňovali palmy a iné skleníkové rastliny, čo bolo v tej dobe nevšedné a nevídané. Pohľady púta Vo východnej časti parku púta pohľady jedinečný záhradný altánok, ktorý je vytvorený z pôvodnej gotickej vežičky Františkánskeho kostola. Zaujímavé na pohľad sú aj donesené sochy, napríklad Flóra, Artemis, Tritón, Diana.  V srdci Sadu sa nachádza jeho dominanta, socha Janka Kráľa, ktorá je stredobodom križovatky všetkých cestičiek. Park však zaujme svojou druhovou diverzitou drevín, ktoré sa v ňom nachádzajú. Zaslúžil sa o to pravdepodobne bratislavský lekár a botanik Dr. Štefan Lumnitzer, ktorý tam vysadil mnoho cudzokrajných a exotických drevín. Zásluhou Dr. Rudolfa Limbachera sa v roku 1933 začali prípravné práce na vybudovaní rozária. Sortiment výsadieb tvorilo približne 500 druhov a bolo vysadených asi 3000 kríkov ruží.

V súčasnej dobe tu nájdeme exotické druhy drevín ako ginko dvojlaločné, maklura oranžová, metasekvoja čínska a pod. Najväčšími unikátmi sú platany javorolisté, ktoré svojím vekom cca 200 rokov a rozmermi obvodov kmeňa vyše 500-600 centimetrov dotvárajú typickú a nezameniteľnú atmosféru parku. Biologický základ parku tvoria pôvodné druhy ako javor a rôzne druhy topoľov, ktoré dosahujú rozmery pre ich druh veľmi zriedkavé. Okolie stromov je dopĺňané množstvom krovín, hlavné zastúpenie má tis a vavrínovec lekársky.

Panovníčka Mária Terézia by asi nemala radosť z dnešnej situácie, v ktorej sa park nachádza. Jeho poslanie byť verejným parkom a zeleným okrajom mesta je značne obmedzené výstavbou v jeho okolí. Výstavba ostro vytýčila jeho hranice a tým pádom park stratil možnosť rozšírenia. Park má nemalý význam v šírení osvety a výchovy v poznávaní a úcte voči kultúrnemu dedičstvu. Jeho jedinečnosť spočíva vo funkcii parku ako verejného parkového priestoru určeného pre oddych a zábavu mestského obyvateľstva všetkých spoločenských vrstiev a vekových skupín. S prispením ľudí, ktorí sa zaujímajú o osud parku, jeho ochranu a revitalizáciu, park naďalej slúži ako oáza oddychu a relaxu, no nepochybne sa stav  vegetácie najcennejšieho bratislavského parku v poslednom období zhoršil.

Je nutné aby sme sa my, Bratislavčania, ako ľudia, ktorým záleží na vzhľade ich mesta a zdravom životnom prostredí spojili, a urobili všetko potrebné pre ochranu tohto nádherného parku. Nenechajme si developermi zničiť dedičstvo, ktoré tu pre nás zanechali naši predkovia, starí Prešporčania, je to predsa náš park – naša zodpovednosť!

 

zdroje:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Sad_Janka_Kr%C3%A1%C4%BEa

http://referaty.aktuality.sk/historia-sadu-janka-krala-v-bratislave/referat-8507

http://www.klubharmony.eu/sk/clanok/15/1499/sad-janka-krala

http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/6674/vylet-do-historie-sad-janka-krala.html     http://petrzalka.otvorene.sk/historicka-petrzalka/historia_aupark.jpg/view

http://petrzalka.otvorene.sk/historicka-petrzalka/1900_aupark.jpg/view

obrázky:

www.google.sk

 

Top